Waldeck - Atlantic Ballroom (Dope Noir Records, 2018)
Nedávno som sa rozprával s rakúskymi hudobníkmi o tom, ako sú si vzájomne cudzie rakúska a slovenská scéna súčasnej modernej hudby. Je to smutné, no pevný kultúrny most medzi Bratislavou a Viedňou nebol v tomto smere vytvorený ani po takmer tridsiatich rokoch od Nežnej revolúcie. Polohou blízke mestá, ktoré mali kedysi mnoho spoločného, sú teraz od seba vzájomne akoby izolované, len z času na čas je badateľná snaha jednotlivcov túto skutočnosť zmeniť. Možno však svitá na lepšie časy. Počas tohtoročného festivalu Waves Vienna sa niekoľkým slovenským interpretom podarilo vystúpiť vo Viedni a keby domáce médiá lepšie informovali o rakúskej hudobnej scéne, tak by sa pootvorila cesta aj k prezentácii rakúskych umelcov na Slovensku. Záujem koncertovať u nás majú, čo mi niektorí z nich osobne potvrdili.
Rakúska hudobná scéna má čo ponúknuť. Jednou z jej zaujímavých postáv je Klaus Waldeck, skrátene Waldeck. I keď vyštudoval právo, láska k hudbe u neho pretrvala a neskôr zvíťazila nad právnickou kariérou. Od šiestich rokov totiž hral na klavír a po ukončení štúdia práva sa plne sústredil na hudbu. Začiatkom deväťdesiatych rokov pôsobil v Londýne, kde spolupracoval s mnohými miestnymi hudobníkmi. V roku 1996 sa vrátil do Viedne a krátko nato upriamil na seba pozornosť prvým vlastným úspešným hitom s názvom Aquarius. V roku 1998 mu vyšiel debutový album s názvom Balance Of The Fource, hudobne vychádzajúci zo štýlov downtempo, dub, jazz. Popri komponovaní vlastných skladieb sa venoval i hudobnej produkcii mnohých albumov interpretov nielen z Rakúska. V roku 2001 svoje kvality potvrdil výborným albumom nazvaným The Night Garden. Ďalší posun v jeho kariére nastal v roku 2007 albumom Ballroom Stories, na ktorom spolupracoval s rakúskou speváčkou Zeebee. Tento album sa stal bestsellerom v mnohých krajinách Európy. V roku 2016 Waldeck prekvapil ďalším albumom Gran Paradis s piesňami výlučne v talianskom jazyku. Úlohy speváčky sa zhostila La Heidi (Heidi Moussa-Bennamar). Spoločne sa im podarilo vytvoriť atmosféru pripomínajúcu filmové „spaghetti westerny“.
V týchto dňoch vychádza nový album Atlantic Ballroom na Waldeckovej vlastnej značke Dope Noir Records, ktorá oslavuje desiate výročie svojho vzniku. Z nahrávok na tomto albume je cítiť optimizmus a badať vykročenie novým smerom. Waldeckova hra na klavír je inšpirovaná jazzom, blues a mierne i povestnou viedenskou elektronickou hudbou a celkovo pôsobí mimoriadne uvoľnene. Waldeck o tom hovorí: „Zvyčajne nie je ľahké vytvoriť u poslucháča pocit ľahkosti“.
Dvanásť pesničkový album Atlantic Ballroom otvára pieseň Rough Landing, ktorá vyvoláva dojem, že by sa mohla stať aj titulnou skladbou k budúcemu filmu o Jamesovi Bondovi. Odvoláva sa na éru, ktorú mnohí americkí jazzoví hudobníci prežívali v Paríži na začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia. Vo väčšine piesní nového albumu dominuje hlas speváčky Patrizie Ferrara. Naspievala aj pieseň Never Let You Go, ku ktorej bol zverejnený videoklip. V piesni Keep my Fire Burning zaznie hlas speváčky Joy Malcolm a v skladbe Bring my Baby Back Home spev speváka menom Big John Whitfield. Všetky skladby sú inšpirované hudbou umelcov ako Henry Mancini, John Barry, Wes Montgomery, Fats Waller, Lalo Schiffrin, Dave Brubeck. Zatiaľ čo na albume „Ballroom Stories“ hral popri zvuku klavíra dominantnú úlohu klarinet, tentoraz to je hlavne trúbka. Všetky nahrávky sa odvolávajú na dvadsiate a tridsiate roky minulého storočia a sú osobitou spomienkou na minulosť. Napriek tomu pôsobí nielen spomienkovo, nostalgicky, ale zároveň aj moderne, atlanticky, možno skôr „transatlanticky“. Užite si hudbu z albumu „Atlantic Ballroom“ aj v našom vysielaní.
Róbert Gregor (foto: Ditz Fejer)
