Waldeck - Grand Casino Hotel (Dope Noir , 2020)
Viedenský hudobník Waldeck nás prekvapil šiestym štúdiovým albumom Grand Casino Hotel, ktorý znie zo všetkých najfilmovejšie.
V poslednej dekáde čerpal Waldeck často inšpirácie z určitého hudobného žánru alebo obdobia. Spomeňme si na album „Ballroom Stories“ (2007) ako na jeden z najvplyvnejších albumov elektro swingu, „Gran Paradiso“ (2016) ako na poctu talianskym spaghetti-westernom, alebo na posledný titul „Atlantic Ballroom“ (2018) s fiktívnymi jazzovými zvukmi z konca šesťdesiatych rokov.
Tentokrát Waldeck vstupuje do ríše amerických tzv. „road movies“ vo všetkých jeho odtieňoch a farbách. V tomto dobrodružstve je jeho hlavnou odmenou sloboda.
Po počúvaní album „Grand Casino Hotel“ sa ocitnete v obrazoch zúfalej púštnej krajiny, v ktorej lacné motely so zaniknutými bazénmi a nekonečnými diaľnicami vykresľujú scenériu. Pekná budova kasína v susedstve fiktívneho motelu upúta pozornosť. Jeden zo zamestnancov vyzerá ako nevrlé dvojča samotného Waldecka.
Klaus Waldeck o albume povedal: „Grand Casino Hotel nie je len širokouhlým zvukovým záznamom, je to metafora cestujúceho, ktorý pri hľadaní rýchlej a šťastnej stávky nedosiahne vytúženú výhru.“
Gitarové riffy a pulzujúce basové linky, spolu s elegantne upletenými elektronickými textíliami zvyšujú príťažlivosť albumu „road movie“ kredibility. Je možné zistiť príčiny tejto hudobnej naliehavosti: dvanásť skladieb je o opustených osobách, parkoviskách s prívesmi i nešťastných cudzincoch. Fiktívne postavy vstupujú na scénu brooklynskej štvrte Bedford-Stuyvesant a na jednom mieste sa ocitnú na križovatke „Lost Highway“ Davida Lyncha.
Podobne ako na predchádzajúcich albumoch, pri cestovaní sprevádzajú Waldecka jeho dlhodobí dôveryhodní spoločníci. Sú medzi nimi speváčky Patrizia Ferrara (Rakúsko, Taliansko), Zeebee (Rakúsko), Joy Malcolm (Veľká Británia), ako aj spevák Carl Avory (Veľká Británia).
Waldeckova tvorba bola nedávno predstavená vo filme i rôznych televíznych programoch (okrem iného v epizóde Grey’s Anatomy a v spotoch pre Versaceho a Ferrera). Waldeckova hudba bola streamovaná viac ako sto miliónkrát. „Grand Casino Hotel“ otvára nový priestor v hudobnom žánri, ktorý Waldeck pomohol definovať. Jeho vášeň pre slobodu a nezávislosť ponúka vítaný oddych zo súčasných karanténnych časov.
Pri príležitosti vydania albumu „Grand Casino Hotel“ som položil Waldeckovi niekoľko otázok.
Od Tvojho piateho albumu Atlantic Ballroom ubehli dva roky. Čo sa počas tejto doby zmenilo?
„Už dlhšiu dobu som mal v hlave myšlienku road movie albumu, nikdy som však nemal dosť skladieb na celý album. Musel som byť trpezlivý. Tento rok som konečne zložil niekoľko nových piesní v tomto štýle a zrazu mi bolo jasné, že album môžem konečne dokončiť.“
Hudobne Ťa to ťahá k road movie tématike. Čo ťa na nej fascinuje?
„Žáner takýchto filmov je pre mňa metaforou slobody. Sloboda je dnes veľmi ohrozeným druhom so všetkými obmedzeniami v dôsledku pandemickej situácie, ale aj v dôsledku sociálnych médií a algoritmov, ktoré majú stále väčší vplyv na náš každodenný život.“
V spojení s elektronickou hudbou znejú Tvoje piesne fascinujúco a štýlovo sú ťažko zaraditeľné, čo je v dnešnej dobe vzácne. Bol to Tvoj zámer, vytvoriť si vlastný štýl?
„Ďakujem ti. Tento tvoj kompliment mi lichotí. Samozrejme, vždy som sa snažil vytvoriť svoj vlastný zvuk, ale je viac výsledkom pokusu o splnenie vlastných hudobných štandardov a nie tohto úmyselného rozhodnutia.“
Ako si vyberal speváckych hostí? Okrem speváčok menom Patrizia Ferrara a Zeebee, s ktorými si už spolupracoval, počuť na albume aj niekoľko nových hlasov.
„Na albume počuť tiež tiež Joy Malcolma, ktorý so mnou pracuje už od začiatkov ako producent a speváka menom Carl Avory z Veľkej Británie.“
Tvoje nahrávky majú veľké množstvo streamov, publicita okolo nich ale nie je veľká. Nerád poskytuješ rozhovory?
„Som rád, že údaje o streamovaní sú dobré. Samozrejme viac je viac 😉 Vlastne si veľmi užívam rozhovory. Pomáha mi to pochopiť a premýšľať o mojej hudbe spôsobom, ktorý je odlišný z hľadiska pohľadu na produkciu hudby.“
Waldeck a Róbert Gregor (foto: press Waldeck)
