WASIS DIOP – SÉQUENCES (Grounded Music, 2014 )
Rok 2014 má tiež svoje hudobné klenoty. Mýtus o “konci napredovania“ populárnej hudby je opäť zažehnaný.
Príbeh o tom, že hudba rozkvitá všade na svete, nám prináša estét, dokumentarista, no predovšetkým trubadúr, spevák a tvorca filmovej hudby WASIS DIOP. Narodil sa v roku 1950 v senegalskom Dakare, v rodine vysoko postaveného úradníka. Ako 14 ročný hral na gitaru, no vyšší sociálny status mu paradoxne nedovoľoval hudobné nadanie rozvinúť doma v Senegale. To bol dôvod, prečo začiatkom 70-tych rokov emigroval do Paríža, kde vyštudoval inžinierstvo. Vrátil sa však k hudbe. V roku 1974 na počesť Jimiho Hendrixa založil prvú známu africkú rockovú kapelu s názvom West African Cosmos. Neskôr pôsobil v Japonsku, kde sa spoznal s avantgardným hudobníkom Yasuaki Shimizom. Pobudol i na Jamajke kde vrelo reggae. Tam nadviazal priateľstvo s matkou Boba Marleyho. A zbieral skúsenosti.
Wasis Diop nahral hudbu k mnohým filmom, za ktorú bol ocenený na viacerých filmových festivaloch, vrátane Cannes, alebo FESTPACO (celoafrický filmový festival v Ouagadougou ).
V Afrike snáď neexistuje filmový režisér, ktorý by ho nepoznal a nespolupracoval s ním. Je pokladaný za talizman úspechu a kvality. Mnohí ho dokonca označujú za afrického Morriconeho. Okrem piesňovej tvorby sa prevažne venuje hudbe filmovej, ktorá je niekedy zároveň piesňová. Existuje medzi nimi rozdiel? Wasis Diop: “Povedal by som, že skomponovať samostatnú pieseň, je ozaj iná práca, zložitejšia, oveľa obmedzenejšia, pretože okrem podpory textu nemá žiadne iné horizonty. Pieseň je napísaná pre ľudí, soundtrack, je napísaný pre film. V porovnaní s piesňou, ktorá je úplne nahá a osamotená, ktorá nemá žiadny obraz, iba text a rytmus, vytvoriť hudbu k filmu je takmer rekreácia”. Prehľad jeho filmovej hudby práve vychádza na albume s názvom Séquences.
Kompilácia zahŕňa 16 skladieb. Každá skladba, rovná sa jeden film.
Napriek tomu, že ide o prierez 25 ročnej tvorby, znie ucelene, zvukovo vyvážene. Ako je to možné? Záhada. Wasis Diop je intelektuál, znalec svetovej kinematografie so zmyslom pre kultúrnu syntézu, kompozíciu, harmóniu. K hudbe Západnej Afriky pridáva vplyvy keltské, japonské, anglo-americké, francúzske a iné. Jeho hudba je pohyblivá, ako nekonečná rieka smerujúca do rôznych končín sveta. Rieka, ktorá priberá menšie prúdy. Zároveň je relaxačná, ambientná, nadčasová. Ako hovorí jej autor: „Afričania majú inú filozofiu. Žijú v neurčitosti. To je čas, ktorý neexistuje. Hodinky sú úplne zbytočné. V Afrike neznamená 24 hodín nič. Je to okamih. Moderný čas, to je zhon, tlačenica. A pritom nemá význam. Svet sa ženie do globalizácie, ktorá je mu predurčená, ale ten svet je zároveň veľmi poetický a krásny.” Po albumoch Toxu (1998) a Júdu Bek (2008) zaradím do svojej osobnej zbierky i niektoré skladby z kompilácie Séquences. Na ukážku som pre vás vybral skladbu Dans L’arène (Séquences) a hneď za ňou skladbu So la la! z albumu Júdu Bek (2008).
Ladislav Mlčúch
