Wire – Nocturnal Koreans / Mini-LP ( Pink Flag 2016 )
So škatuľkovaním hudby na Slovensku mám zlé skúsenosti. Čím väčší znalec hudby, tým väčšie škatuľkovanie. Pokiaľ mi pamäť siaha, vždy sa tu vytvárali armády pravoverných vyznávačov určitých žánrov. (A kapiel). Čím vyhranenejší žáner, tým vyhranenejší vyznávač – fanatik. A ešte k tomu celkom pekne popletený. Poznal som rockerov, ktorí presne vedeli, čo je to rock – čo nebolo heavy metalové, nebolo rockové. Alebo termín post-punk. Niekomu samotný stačí nato, aby hovoril, že je to skrátka – punk-rock. Nie je. Naopak, je to veľmi široký pojem. V niečom pripomína moderné tango, ktoré nie je v pravom slova zmysle tangové, má iba atmosféru tanga. Tak je to i s post-punkom. Niekedy má tiež iba atmosféru punku a prechádza do – art punku. Je vynaliezavý, intelektuálny, občas aj poetický, romantický, gotický, skrátka, rôzny. Niektoré skladby post-punkových Siouxsie and the Banshees sa napríklad páčili osemdesiatročnému poslucháčovi Monteverdiho. (Čo v mojom ponímaní neznamená degradáciu, skôr pravý opak). A páčili sa mu aj skladby jednej z najstarších post-punkových skupín, londýnskych Wire. (Vznikli v roku 1976).
Tisíce skupín vo svojich výrokoch uvádzali, že sa nevyhli vplyvu Wire. Ich líder Colin Newman má to, čo je pre lídra, speváka kapely dôležité – špecifické zafarbenie hlasu a osobitý spevácky štýl. A napokon, to hlavné, čiže skladby Wire, tie sú kapitolou samou o sebe. Na prvé počutie sa môžu zdať v podstate bežné, dokonca stereotypné. No v skutočnosti sú po každej stránke filigránske a akoby nezničiteľné, nehrdzavejúce. Cítiť z nich inteligenciu. Nepodliehajú móde a stále znejú moderne. Zvláštne, fascinujúce. A tak je to i teraz, na najnovšom mini-albume Wire – Nocturnal Koreans. Prvých päť skladieb je priam ukážkou nezničiteľnosti. Obzvlášť pôsobivé sú skladby Forward Position a Numbered.
Miroslav Potoček
