Tento rok v októbri prebehlo ako každoročne na Sardínii finále súťaže Premio Andrea Parodi. Tá je venovaná odkazu jednému z najrešpektovanejších spevákov ostrova.
Tohtoročný finálový výber sa ale od tých predchádzajúcich v mnohom líšil. Z roka na rok totiž v súťaži stúpa ako počet medzinárodných projektov, tak aj zahraničných skupín a to nielen zo Stredomoria, ale aj z iných oblastí napríklad z Poľska. Finále sa odohralo 10.-12. októbra v Cagliari, hlavnom meste Sardínie, prvýkrát v prestížnom sále miestnej konzervatória Audiotrio Giovanni Pierluigi da Palestrina.
Umeleckou riaditeľkou súťaže je speváčka Elena Ledda, ktorá je popri sardínskych polyfónnych zboroch tou najvýraznejšou hudobnej ikonou ostrova. Čo sa vlastne počas dvanástich rokov súťaže zmenilo? Jacopo Tomatis píše v hudobnom časopise Giornale della musica, že sa zdvihla predovšetkým kvalitatívna úroveň všetkých účastníkov. Na rozdiel od iných súťaží sa Premio Andrea Parodi totiž nezameriava len na začínajúcich umelcov, ale aj na už etablované skupiny. Prioritou zostáva väzba na korene, lokálne tradície, teda typické merítka pre akcie world music.
Hlavnú cenu tento rok získalo trio Fanfare Station, ktoré vedie v Taliansku dobre etablovaný tuniský hudobník Marzouki Mejri, žijúci v meste Neapol. V minulosti spolupracoval napríklad s jedným s najvýznamnejších umelcov neapolskej scény, saxofonistom Danielom Sepem. Kvalitatívne rozdiely medzi finalistami však neboli veľké – k favoritom patrila aj ďalšia neapolská zostava, Suonno d’Ajere, nadväzujúca na jeden z najvýznamnejších talianskych regionálnych štýlov, canzone napoletana.
Naopak istú exotiku do kontextu stredomorských štýlov priniesla poľská skupina Krzikopa, zrejme vôbec prvý hosť súťaže zo severnejšie položených regiónov kontinentálnej Európy. Medzi finalistami sa tento rok objavil tiež pesničkár zo Škótska, Elliott Morris, aj Afričania žijúci v Taliansku: gitarista a spevák Arsene Duevi, ktorý sa do Milána prisťahoval z Toga, a speváčka Saly Diarra zo Senegalu žijúca na Sardínii. K vôbec najznámejším „emigrantským“ skupinám Talianska patrí Orchestra di Piazza Vittorio, ktorá vznikla roku 2002 v Ríme a o štyri roky neskôr sa stala témou rovnomenného filmu. Ich spevák, Houcine Ataa, pôvodom z Tunisu, sa súťaže zúčastnil so svojou novou zostavou ATA, Acoustic Taraba Alchemy.
Petr Dorůžka (foto: Masserano photography)
