Uznávané kvarteto YĪN YĪN sa pripomína so zvukovo najexpanzívnejším albumom „Mount Matsu“, ktorý je kaleidoskopom zvukov typických pre surf rock, psychedéliu juhovýchodnej Ázie, soul, disko, mestský pop a japonský inštrumentálny folk (sōkyoku).
Holandské kvarteto YĪN YĪN nás zaujalo už v roku 2019 svojim debutovým albumom „The Rabbit That Hunts Tigers“ a o tri roky neskôr s jeho oceneným nasledovníkom „The Age Of Aquarius“. Ich nahrávky vznikli vďaka spolupráci medzi zakladajúcimi členmi, bubeníkom Keesom Berkersom a multiinštrumentalistom Yvesom Lennertzom, ktorý nedávno kapelu opustil. Zmena v zostave skupiny umožnila podľa ostatných členov demokratickejší tvorivý režim.
Basový gitarista Remy Scheren, hráč na klávesy Robbert Verwijlen a gitarista Erik Bandt tentoraz priložili ruku k dielu pri tvorbe skladieb, vďaka čomu je hudba na treťom albume viac než len súhrn kaleidoskopických vplyvov.
„Umenie a nápady sú osobný a vzácny proces, ktorý sme tentoraz robili spoločne. Bolo to viac ako len tvorba albumu. Bola to aj štúdia toho, ako funguje kolektív,“ povedal Scheren.
„Niekedy je ťažké vidieť, ako sa vaše umelecké predstavy spochybňujú, ale na výsledok sme veľmi hrdí. Každý zvuk na albume bol preverený a vytvorili sme ho spoločne,“ dodáva hráč na klávesové nástroje Verwijlen.
Proces tvorby, ktorý prebiehal v ich štúdiu v Belgicku bol náročný, no bol zavŕšený všeobecnou spokojnosťou. Vďaka nemu vznikol názov album „Mount Matsu“. Samotná hora je vymyslená, no v japončine matsu znamená borovicu, ktorá je (okrem iného) symbolom znovuzrodenia a nádeje do budúcnosti.
Funková psychedélia
Prevažne inštrumentálne skladby sú stále hlboko zakorenené v juhovýchodnej ázijskej psychedélii a funku 60. a 70. rokov. Miestami sú ozvláštnené tlmenými vokálnymi harmóniami, ktoré ich oduševnenému prejavu dodávajú ešte väčšiu hĺbku.
„Rozhodli sme sa vokály používať len riedko, čo ponecháva dostatok priestoru pre poslucháčovu fantáziu. Pri počúvaní a tancovaní môžete popustiť uzdu svojej fantázii,“ povedal bubeník Berkers. Tanečné melódie s globálnym charakterom, thajské psych-funkové jamy a folkovo ladené soulové balady zostávajú ústredným prvkom zvukovej identity skupiny, no prílev čerstvých nápadov má za následok ešte pestrejší zvukový obraz.
Skladby ako „Takahashi Timing“, „Pia Dance“ a „Tokyo Disko“ vyžarujú tanečnú atmosféru. V skladbe ‚The Perseverance of Sano‘ sa stretávajú svety Dicka Dalea, či Wongovho tieňa, čo evokuje neosurfrockovú hymnu hodnú Tarantinovho soundtracku.
Podstata kapely zostáva nedotknutá, najmä v piesni ‚The Year of the Rabbit‘, ktorá odkazuje na debutový album dokonalou kulisou k ranným kávovým rituálom. Na albume sa nachádza aj skladba ‚White Storm‘, charakteristická špirálovitým 6/8 afrobeatovým grooveom, plávajúcimi syntetizátorovými zvukmi a trblietavými gitarovými linkami.
Menej robotických rytmov
V erotickej uspávanke ‚Komori Uta‘ počuť chvenie pripomínajúci birkinovský ženský šepot a skladba ‚Shiatsu for Dinner‘ s dojemnými gitarovými melódiami a jemne spievanými veršami vás chytí za srdce. Talent skupiny pre melodickú psychedéliu vystupuje do popredia aj v zasnenom basgitarovom dialógu „The Year of The Tiger“ a záverečná skladba „Ascending to Matsu’s Height“ pôsobí ako pocta tradičnému zvuku guzhengu (čínskej harfy).
Album „Mount Matsu“ sa vzďaľuje od moroderovského, strojového a syntetizátorového produkčného štýlu druhého albumu YĪN YĪN a približuje sa smerom k organickejšej estetike živej kapely.
„Bolo to skutočné dobrodružstvo, počas ktorého sme zachytili nový zvuk skupiny,“ poznamenáva gitarista Bandt. Tento pocit objavovania je cítiť z podmanivých piesní, ktoré kapela vytvorila.
Album „Mount Matsu“ evokuje hudbu Khruangbin i Kraftwerk. Jeho nákazlivá pentatonická melodika vyzýva k opakovanému počúvaniu, a preto vám tento titul radi predstavíme aj v našom vysielaní.
Glitterbeat a NMR (foto: Jonas Loelmann)
