Youssou N´Dour – History (Naive Records 2019)
Má u finančného a mediálneho magnáta ešte úloha griota váhu? Ak sa volá sa Youssou N’Dour a žije v Senegale, otázka stráca zmysel.
V tej krajine je najviac Boh, potom zo slušnosti menšia medzera a hneď po nej nasleduje kráľ hudobného štýlu mbalax. Toľko k spoločenskému statusu superhviezdy modernej africkej hudby; autorsky je to už dlhší čas horšie: evidentné tvorivé prešľapovanie a recyklovanie u N’Doura neprehliadnete ani keby vám za to zaplatili. Takže čo, nový album History do koša? No to snáď ani nie, úplne všetko zasa také blbé na albume nie je, aj z využitia auto-tune sa čoskoro oklepete … Má byť N’Dourovým pokusom o medzigeneračný dialóg reagujúci na globálny mainstream: za chrbtom má síce nedostižnú kapelu Le Super Etoile de Dakar a k dispozícii svoje staršie skladby, do afropopu vzor 2019 mu ich však pomohli prebaliť mladí elektropopári z africkej diaspóry a americký zberateľ cien Grammy, producent Matt Howe.
Prvýkrát tiež N’Dour fanúšikov nekádruje: nie ako v minulosti, keď každý album vydával v dvoch verziách – západnej a senegalskej. Teraz by sa najradšej rozdal všetkým: najpodlizujúcejšou piesňou Hello so švédsko-kongským spevákom Mohombim, autorom milostného „cajdáku“ eurovízneho strihu. Veľa zariskoval aj s vlastnou ikonickou skladbou Birima, od roku 2000 v podstate národnou hymnou: švédsko-senegalská pop-soulová hviezdička Seinabo Sey ho navyše prehovorila k úprave textu reflektujúceho osud jej otca. Ay Coon La a Salima zasa prešli rukami senegalského elektroproducenta menom Spotless a pamätník pôvodných verzií zrejme zaplače.
Vydarená novinka Confession, príbeh emigranta, vracia N’Doura do extra hry: je poznať, ako počas spoločnej práce s francúzsko-beninským klaviristom Mikom BGRZ pozorne pri hre sledoval loptu. Zopakovali si to s Tell Me. Nakoniec tri skladby album tiež brániace: Habib Faye dokonalá griotská chvála na blízkeho priateľa, vlani zosnulého výnimočného muzikanta. A vyšla aj prosba synovca legendárneho nigérijského bubeníka Babatunde Olatunjiho: prerobte skladby My Child a Takuto a dajte v nich priestor aj strýkovmu hlasu (zo samplu). Nádhera. Na celkové hodnotenie albumu dosť málo, ale dajme tomu …
Jiří Moravčík (foto: press)
