Yussef Dayes je hviezdou mladého britského jazzu, oslavovaný pre svoje virtuózne bubnovanie, ktoré vyniká intenzitou a emóciami. Na albume „Black Classical Music“ spája poctu rodine a rodnému Londýnu so svetovými hudobnými vplyvmi.
Londýn je už niekoľko rokov centrom mladej jazzovej scény. Rôzni umelci rozširujú jazz o hip hop, afrobeat a štýly z celého sveta, čím ho modernizujú. V popredí tejto scény stojí 30-ročný bubeník Yussef Dayes, ktorý je známy svojou virtuóznou hrou a strhujúcimi vystúpeniami. V roku 2016 sa spojil s Kamaalom Williamsom a pod názvom Yussef Kamaal vydal album, ktorý sa teší kultovému statusu. Spolu s gitaristom Tomom Mischom nahral v roku 2020 album „What Kinda Music“ pre renomované jazzové vydavateľstvo Blue Note Records.
Bezhraničný štýl
Yussef Dayes vyrastal v juhovýchodnom Londýne ako syn jamajského basgitaristu a britskej učiteľky. V hudobnej rodine hral od útleho veku v kapele so svojimi bratmi. Jeho sólový debut sa stal dojemnou poctou rodine a hudbe, ktorá ho inšpirovala od detstva.
„V našom dome často zneli Tracy Chapman, Sade, Herbie Hancock alebo Donnie Hathaway. Namiesto delenia tejto hudby na žánre som objavil veľa podobností v pocitoch, duši a rytmoch tejto hudby,“ hovorí Yussef Dayes. Na základe tohoto poznatku nazval svoj debutový album „Black Classical Music“, ktorý evokuje poctu veľkým ikonám džezu.
„Miles Davis, Rahsaan Roland Kirk alebo Nina Simone svoju hudbu zámerne nazývali ‚čiernou klasickou hudbou‘. Vytvorili nadčasové diela, vždy im išlo o rozvoj hudby a Posúvanie hraníc jazzu na čo chcem nadviazať .“
Taviaci kotol
Na celkovo devätnástich skladbách svojho albumu Yussef Dayes skúma hudobné súvislosti. Oprašuje pritom jazz a vedie ho do budúcnosti s karibskými, juhoamerickými a západoafrickými vplyvmi. Bez námahy prepletá globálne vplyvy s aktuálnymi zvukmi z jeho rodného Londýna a spája ich do nových podôb s pomocou kongeniálnych prvkov.
S reggae hviezdou Chronixxom v skladbe „Pon Di Plaza“ skúma svoje jamajské korene. Uvoľnené improvizačné momenty zachytáva s americkým spevákom Masegom v skladbe „Marching Band“. So svojím dlhoročným spoločníkom Tomom Mischom predstavuje experimentálny štýl pripomínajúci Jaco Pastoriusa v skladbe „Rust“.
Album je zároveň vyznaním lásky k multikultúrnemu Londýnu, do ktorého Yussef Dayes pozval prvú ligu miestnej jazzovej scény. Na albume hrajú tiež hostia ako Sheila Maurice-Gray, Shabaka Hutchings, Nathaniel Cross a Theon Cross.
Koncertná skupina
Yussef Dayes sa môže tiež spoľahnúť na svoju zohratú kapelu: The Yussef Dayes Experience. V rámci rytmickej sekcie ho sprevádza basgitarista Rocco Palladino a ďalším základným kameňom komba je hráč na klávesové nástroje Charlie Stacy. Popri nich ešte v skupine pôsobia saxofonista Venna a perkusionista Alexander Bourt.
Spoločne zdokonaľujú Dayesove filigránske zvuky bicích do podmanivých groovov a vibrácií. Dayesovi sa vždy podarí nájsť správny moment, aby nechal vyniknúť svoje schopnosti a v ďalšej chvíli vedome ustúpil, zredukoval hru a vytvoril atmosféru ako napríklad v zmyselnej „Woman’s Touch“ so speváčkou Jamilah Berry.
Skladba „Tioga Pass“ je inšpirovaná oduševnenými sláčikovými zvukmi Chineke! Orchestra, prvého profesionálneho orchestra v Európe zloženého najmä z černošských a kultúrne odlišných hudobníkov.
Rodina na prvom mieste
Yussef Dayes venoval album „Black Classical Music“ svojej rodine, ktorú si pripomína nežným spôsobom. V skladbe „The Light“ oslavuje narodenie svojej dcéry Bahie jemnými melódiami harfy.
Na albume počuť tiež jeho matku, otca a dcéru, pričom intímne nahrávky pochádzajú z domu, ktorý v minulosti postavil jeho otec. Týmto spôsobom si zachováva pamiatku na svoju zosnulú matku.
„Moja matka zomrela v roku 2015. Cítil som, že nastal ten správny okamih, aby som si ju uctil. Bolo pre mňa dôležité, aby som do svojej tvorby zahrnul tiež svoju rodinu a vytvoril odkaz,“ dodáva Yussef Dayes.
NMR (foto: press Yussef Dayes)
