Zaho de Sagazan so svojím debutovým albumom „La symphonie des éclairs“ vzbudila vo Francúzsku pozornosť už v minulom roku. Teraz vyšla jeho deluxe verzia, ktorá obsahuje sedem ďalších piesní.
Na tému bojkotovania inej ako anglo-americkej hudby nájdete na našej stránke viacero článkov. Je zarážajúce, že bežný Slovák nemá informácie o takmer žiadnych súčasných predstaviteľoch hudobnej scény z Nemecka, Talianska, Španielska, či Francúzska, nehovoriac o našich bezprostredných susedoch. Médiá, ktoré by mali o nich informovať zaspali dobu a čo je na tom najviac zaujímavé, tak sú na to i patrične hrdé. A zdá sa, že bežný poslucháč tiež, veď čo oči nevidia, tak srdce nebolí. Všetkým uniká nadväznosť a zrejme len málokto si uvedomuje, že nevedomosťou naše kultúrne povedomie nemôže držať krok so svetovým dianím.
Francúzsky fenomén
Mladá Francúzka Zaho de Sagazan zo Saint-Nazaire prerazila na medzinárodnej scéne tento rok svojím vystúpením na filmovom festivale v Cannes s cover verziou skladby „Modern Love“ od Davida Bowieho. Po svojom debutovom albume, ktorý už bol vo Francúzsku vyhlásený za album roka, nepretržite koncertuje po Európe. Svojou zmesou šansónu a elektronickej hudby si získala nespočetný počet fanúšikov v celej Európe.
„Musela som trochu zatriasť Cannes. Išlo mi o to, aby som uprostred tohto uzavretého, sebavedomého prostredia bola úplne slobodná žena, ktorej je jedno, ako vyzerá.“
Zaho vyrastala v ústí rieky Loiry na západe Francúzska ako jedna z piatich sestier a dcéra učiteľky a umelca. Je známe, že podobne ako všetci v jej rodine, bola dosť expresívna. Jej rodičia ju spoločne so sestrami v speve vždy podporovali. Pre Zaho bolo dôležité svojou hudbou vyzývať ľudí, aby si užívali slobodu, aby sa mali radi a aby sa odvážili niečo urobiť.
Klavír ako sprostredkovateľ emócií
Ako tínedžerka bola veľmi citlivá, často plakala a aj bezvýznamné veci ju vedeli zarmútiť. Aj dnes, vo veku 24 rokov, Zaho de Sagazan stále cíti všetky tieto emócie. Prostredníctvom spevu a hry na klavír však teraz našla spôsob, ako sa s nimi vyrovnať. Na tento nápad ju naviedol najmä britský hudobník Tom Odell, do ktorého hudby sa zamilovala.
„Páči sa mi myšlienka futuristického retra a páči sa mi, že šansón dokáže vyjadriť univerzálnu emóciu v tak málo slovách. Zároveň som nadšená syntetizátormi 70., 80. a 90. rokov. Aj syntetizátory dokážu sprostredkovať emócie.“
Platinový album „La Symphonie des Éclairs („symfónia bleskov“) je považovaný za novú definíciu francúzskeho šansónu 50. a 60. rokov 20. storočia. Jeho ostré texty sú o precitlivenosti, nátlakovej kontrole, marihuane, zamilovanosti a klimatickej kríze. Speváčka svoje piesne podáva teatrálne prehnane zdôraznenou dikciou, ktorá môže konkurovať Charlesovi Aznavourovi. Emócie umocňujú chladné, duniace rytmy elektroniky, ktorú vpletá do svojich piesní.
Róbert Gregor (foto: press Zaho de Sagazan)
