Francúzske trio Zar Electrik zverejnilo svoj prvý album „Koyo“, ktorého piesne vystihujú hudobnú cestu medzi Maghrebom, subsaharskou Afrikou a Západom, formovanú stredomorskou družnosťou.
Po debutovom EP „Hawa“, stovkách koncertov vo Francúzsku, Európe, Kanade, Spojených štátoch a nedávnom predstavení v programe NPR nikuTiny Desk bolo vydanie debutového albumu skupiny Zar Electrik netrpezlivo očakávané. K jeho vzniku napokon dopomohli vydavateľstvá Jarring Effects & RFI Talents.
Myšlienky, ktoré skupina prezentuje v arabčine, francúzštine a španielčine naspievali Anass Zine a Arthur Péneau, sa pohybujú medzi ľahkosťou, uvedomelým posolstvom a výzvou na uvoľnený tanec.
Liečebný rituál
Zar bol pôvodne liečebným rituálom, ktorý vznikol v Egypte a neskôr sa rozšíril do ďalších častí Afriky. V piesňach skupiny Zar Electrik sa gnawský tranz triafa do subsaharských rytmov a nástrojov a elektrická kora sa stretáva so severoafrickými i orientálnymi vplyvmi. Hudba skupiny je pôsobivým mixom, ktorý na ich albume vrcholí do slávnostného soundtracku.
Posvätná hudba
Ak povieme posvätná hudba, vzbudzuje to dojem výlučnosti a pocit, že by sa mala hrať iba k určeným príležitostiam a hneď na to znova niekam schovať, aby sa nedostala do rúk nepovolaným a nezhodnotila, čím by o svoju posvätnosť podľa strážcov tradícií prišla. Taká hudba určite existuje a najviac si ju spájame s náboženskými obradmi alebo starobylými liečivými rituálmi. Lenže dnes ani to najväčšie tajomstvo neujde pozornosti umelcov, a pokiaľ za to vyložene nehrozí spoločenské odsúdenie alebo im to slušnosť nedovolí, s posvätnosťou si hlavou nelámu.
Tranzová obradná hudba zo severnej Afriky sa navyše už dávno stala univerzálnou zložkou svetovej popkultúrnej scény a najväčšiu zásluhu na tom posledné roky majú egyptskí, tuniskí alebo marockí elektroproducenti považujúci rituálnu hudbu za súčasť svojej národnej identity. Liečebný obrad zar sa v Hornom Egypte dodnes praktizuje, no odumiera, a hoci jeho tranzové rytmy trio Zar Electrik preberá iba po troškách, už len názvom k nemu priťahuje pozornosť. Pri jeho záchrane sa to vlastne tiež vlastne tiež počíta.
Tanečná elektronika
Zar ale nie je jedinou zložkou elektrotanečných skladieb tria z Marseille, tie krúžia tiež okolo gnawy, berberských rytmov z Maroka, Stredomoria a do zvukovej palety vkladajú afrobeat, reggae a keď Arthur Péneau rozozvučí struny kory a začne spievať, skladby naberú energiu. Anass Zine je ku všetkému skvelý spevák a hráč na lutnu oud a guimbri, takže skladby z debutového albumu „Koya“ sú oveľa viac než obyčajnou elektro „dupanicou“ určenú pre tanečné kluby.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Zar Electric)
