Ako máme pochopiť piesne, ktoré nedávno nahrali Allison Russell, Nani Vazana, José Maria Llergo, skupiny Les Amazones d’Afrique alebo Jocelyn Pook? Napríklad tak, že vo svete, „v ktorom lietajú guľky rýchlejšie ako matkine uspávanky“ môžu byť naše traumy, obavy a strach o holý život dôvodom na to, aby sme sa stali lepším človekom.
Všetci môžeme byť empatický, odpúšťajúci a nezmieriteľný voči násiliu, rasizmu, antisemitizmu a klamstvám. Zaseknúť sa vo vzájomnej nenávisti a prestať si vážiť tých druhých totiž znamená, že ako ľudstvo skončíme.
Nový album „The Returner“ kanadskej černošskej pesničkárky Allison Russell znova škriabe a hladí zároveň. Medzi jeho vrcholy patrí skladba „Demons“: tvrdé odsúdenie rasizmu z pohľadu malej dievčiny, ktorá nie je od Allison veľmi odlišná a do jej životného príbehu táto otrasná skúsenosť bohužiaľ patrí. Z nádherného videoklipu to síce nie je úplne zrejmé, no stačí počúvať text. Na albume, aj v osobnom živote, sa Allison spolieha na svoju Dúhovú koalíciu, do ktorej patria ženy z jej kapely a kamaráti zdieľajúci sa na tie isté hodnoty ako ona. Nejde len o komunitu LGBTQ, táto dúha sa klenie nad ľuďmi rôznych druhov viery, farby pokožky, sexuálnej orientácie a etník. V Prahe, kde klip vznikol, do koalície zahrnula aj českých tanečníkov vedených choreografkou Zuzanou Zizoe Veselou so skúsenosťami z podobnej práce pre Kayneho Westa alebo Auroru. Bola tiež umeleckou riaditeľkou a scenáristkou pódiovej prezentácie skupiny Vesna súťažiacej v minuloročnej Eurovision Song Contest. Na Zuzanu sa pri vizuálnom zobrazení textu spoľahla nielen Allison, ktorá navyše prvýkrát pracovala s choreografom, ale hlavne autor klipu, slávny kanadský umelecký kreatívec Ethan Tobman, spolupracujúci v minulosti s Beyoncé alebo Taylor Swift. „Bolo to o ženskej energii a vzájomnej podpore, pretože v klipe vystupuje dvadsať žien a šesťdňové natáčanie bolo extrémne náročné. S Allison a Ethanom sme si ľudsky sadli a s našou tanečnou company sme boli veľmi spokojní,“ povedala Zuzana.
Významnou udalosťou sa v minulom roku stalo tanečné predstavenie Jungle Book, modernej audiovizuálnej reinterpretácie obľúbenej knihy Rudyarda Kiplinga od britského choreografa bangladešského pôvodu Akrama Khana, ktorý do neho vniesol hrozbu, akú pre prírodu predstavuje ľudstvo uprostred hlbokých klimatických zmien. „Žijeme v bezprecedentnej a neistej dobe a zabudli sme na naše spojenie s naším domovom, našou planétou. Obývame ju, ale zabúdame jej vracať, čo si z nej berieme,“ povedal Khan, ktorého tanečné predstavenie neuveriteľne umocnila naliehavou a trúchlivou hudbou britská skladateľka Jocelyn Pook, preslávená mnohými ocenenými filmovými soundtrackmi alebo spoluprácou s Peterom Gabrielom. Do skladby „Where We Came From“ emotívne popisujúcej nastávajúcu ekologickú katastrofu prispeli hlasy speváčok z Británie, Macedónska, Srbska a Bangladéša.
Hneď na začiatku izraelskej vojny si Rikko Voorberg, riaditeľ holandského festivalu Graceland, položil otázku: „Môžu sa rozmanité náboženstvá stretnúť v harmónii?“ A s vedomím, že to, čo ich zbližuje, je oveľa väčšie ako to, čo ich rozdeľuje, požiadal izraelskú speváčku menom Nani Vazana, ktorú poznáme z ostravských Czech Music Crossroads, o zloženie piesne „Prayers for Peace“. Pozvala do nej dvoch holandských spevákov – Hichama Laaraariho a Alicu Hoolsema – tvárou v tvár krutému násiliu vznikla modlitba troch náboženstiev spoločne prosiacich v hebrejčine, arabčine a angličtine o mier. „Keď srdce bolí a bomby revú, zostáva nám iba jeden hlas. Hlas modlitby. Moja babička bola Židovka z Maroka, kde spolu po stáročia žili v mieri ľudia rôznych náboženstiev. Preto som spojila islamskú modlitebnú výzvu, židovskú pieseň o vítaní anjelov mieru a kresťanskú Amazing Grace do jednej piesne,“ povedala Nani Vazana.
„Nezáleží na spôsobe milovania ani na tom, koho milujete. Záleží na duši a pochopení. Nechápem, že v modernom svete, ktorý nás obklopuje, nie je rozmanitosť vnímaná ako bohatstvo. Nemôžem pochopiť, že cirkev neakceptuje manželstvo medzi ľuďmi rovnakého pohlavia. Lásku predsa nemôžeme obmedzovať. Odmietajme to, čo nás bolí a trápi, nie to, čo nás robí skvelými. Tejto chorobe sveta hodlám byť protijedom,“ povedala andalúzska cigánska flamengová speváčka Mária José Llergo prezentujúca na albume „Ultrabelleza“ jasný manifest oslavujúci rozmanitosť, lásku a podporu LGTBIQ+ komunity.
Pomenovať sa po elitných a nezmieriteľných bojovníkoch z kráľovstva Dahome, ležiaceho na území dnešného Beninu, znamená dať najavo svoju ženskú odhodlanosť postaviť sa všetkým misogynom a sexuálnym predátorom. Kolektív hviezdnych západoafrických speváčok Les Amazones d’Afrique na seba upozornil v roku 2017 debutovým albumom „République Amazone“, na ktorom odkázal: „Chceme pomôcť mužom pochopiť, že rovnosť mužov a žien je kľúčom k budúcnosti a naša výzva na zastavenie násilia má univerzálny charakter.“ Albumovú novinku Amazonky chystajú na jar tohto roka a skladbou „Kuma Fo (What They Say)“ dávajú najavo, že zo svojho úsilia nehodlajú poľaviť. „Musíme hovoriť, nie sa pýtať a čakať, kým nám bude udelené slovo,“ vysvetlila podstatu skladby speváčka Alvie Bitemo z Konga-Brazzavile.
Jiří Moravčík, preklad NMR (foto: Profimedia)
