Jedným z regiónov, ktorého kultúra sa vplyvom sťahovania iných národov v minulosti miešala bolo aj Slovensko.
Počas migrácie do východnej Európy k nám koncom stredoveku v nádeji na lepšiu budúcnosť prišli žiť aškenázski Židia. Bohatý odkaz ich farbistej kultúry sa časom premietol do všetkých rovín umenia, tú hudobnú nevynímajúc. Príbehy z ich života rozpráva nová nahrávka „Jewish Songs“, ktorá vychádza pod hlavičkou Hudobného fondu.
Tradičné židovské piesne, pôvodne pochádzajúce z Aškenázskej kultúry teraz zaznievajú v netradičnom prevedení Komorného orchestra ZOE a speváka Juraja Adamuščina.
Dramaturgiu nového CD tvorí súbor dvanástich skladieb, ktoré pre spev a sláčikový orchester upravili traja slovenskí skladatelia Adrián Harvan, Gregor Regeš a Peter Zagar. Album otvára Šalom alejchem – tradičný židovský pozdrav „Pokoj vám“. Všetky piesne predstavujú etnickú hudbu v dvoch jazykoch – hebrejskom, používanom pri bohoslužbách a jidiš, ako jazyku dennej komunikácie. „Hebrejské texty sú prevzaté zo Starého zákona. Často ide o žalmy alebo o texty, ktoré sa odriekajú či spievajú pri sviatkoch. Jidiš texty naopak popisujú život bežných ľudí – láska, prvé stretnutie muža a ženy, nenaplnená túžba, chudoba,“ vysvetľuje Juraj Adamuščin, ktorý stojí za vznikom CD.
V spolupráci so Samuelom Miklášom, manažérom Komorného orchestra ZOE a skladateľom Gregorom Regešom vytvorili unikátny projekt, ktorý vtiahne poslucháča do magického sveta world music a klasickej hudby.
Táto fúzia rôznych žánrov nevyhľadáva vyhranené publikum. Práve naopak – snaží sa zaujať aj širšie okolie. „Tým, že všetky piesne nahrávky sú upravené pre sláčikový orchester, pôsobia klasickým dojmom, hoci melódie sú tradičné a mnohokrát ľudové. Vytvára to špeciálny prienik medzi tradičnou a komponovanou hudbou, dané úpravy ale nevyžadujú inklináciu k určitému kompozičnému štýlu,“ uvádza Adamuščin.
Na albume „Jewish Songs“ sa nachádza tiež duchovná meditácia v dvoch zmesiach piesní.
Hebrejské piesne a Piesne pokoja spájajú tradičné a umelé nápevy, so zľudovenými piesňami popisujúcich životy bežných ľudí (Kabát abecedy, Her nor…, Piesne nádeje). Špeciálne postavenie dramaturgie majú piesne Hinter den vigale a Bin ich mir šojn vider. Do dnešných dní prežili len ústnym podaním vďaka pánovi Otovi Šimkovi, ktorý ich zaspieval a zahral na klavíri Jurajovi Adamuščinovi. Naučil sa ich v roku 1943 v pracovnom tábore vo Vyhniach od poľského učiteľa pána Lilienfelda. Všetky piesne majú spoločné určité exotické melodické a harmonické postupy. „Tie skladby sú veľmi clivé. Často sa stáva, že ľudia pri ich počúvaní vyronia slzu, aj keď úplne presne nerozumejú, o čom konkrétny text hovorí,“ vysvetľuje Adamuščin.
Poslucháčovi neunikne, že na albume sa okrem spievaných skladieb objavujú aj štyri intermezzá švajčiarsko-amerického skladateľa židovského pôvodu Ernesta Blocha, ktoré vznikli v rokoch 1923 až 1925.
Modlitba, pochádzajúca z trojčasťového cyklu Zo židovského života, patrí dodnes medzi jednu z Blochových najhranejších skladieb. Vyše trojminútovú skladbu Noc striedajú dve časti z cyklu Krajiny – časť Alpestre, evokujúca zvuk alpských rohov a Tongataboo, odrážajúca ozvenu folklóru tichomorského ostrova Tongatapu.
Nová nahrávka židovských piesní ponúka úprimné príbehy v podmanivom spracovaní všetkým, bez rozdielu na vierovyznanie či etnickú príslušnosť.
„Tieto piesne ma priťahujú aj napriek tomu, že ja sám nepochádzam zo židovskej rodiny a ani neviem o tom, že by som mal židovských predkov. Vyrastal som v kresťanskej tradícii. Židovstvo je ale koreňmi kresťanstva – možno preto v týchto piesňach cítim istú príťažlivosť,“ uzavrel Adamučšin.
Robert Pospiš a NMR (foto: archív Juraj Adamuščin)
