Nový album skupiny Živé kvety „Cesty, ktoré nevedú nikam“ obsahuje karanténnu skladbu nahrávanú na diaľku v piatich domácnostiach i cover verzie piesní od Deža Ursinyho aj Mňágy a Žďorp.
Čarovné demo z obývačky s gitarou Maťka Burlasa. Mrazivý protestsong pre dokumentárny film Fedora Gála s Tomášom Slobodom za bicími. K tomu single, ktoré sa z rôznych dôvodov nezmestili na albumy, prípadne vyšli len digitálne a je ich ťažko zohnať. Taký je pôsobivý výpočet pesničiek, ktoré spolu tvoria nový album od Živých kvetov „Cesty, ktoré nevedú nikam“.
„Tak ako mačky, ktoré majú sedem životov, aj niektoré pesničky dokážu zvláštnym spôsobom prežiť a vzoprieť sa osudu. Môžete ich hodiť cez palubu, zabudnúť na ne, alebo skryť ich na dno šuplíka, ony si vždy nájdu cestu späť,” začína rozprávanie o novom albume gitarista Peter Bálik, ktorý sám seba označuje za hlavného kata kapelového repoertoáru.
Ako však naznačuje selekcia albumu, rozhodne nejde o skladby z druhej ligy.
Dôvody, prečo sa konkrétne pesničky nakoniec nedostanú na radové štúdiovky, bývajú rôzne. Niekedy možno len potrebujú čas, ktorý preverí ich kvalitu.Taký je napríklad príbeh obývačkovej nahrávky Náhodou, kde sa o atmosferickú gitaru postaral Maťko Burlas a na rytmiku poslúžil automatický bubeník.
„Pesničku sme sa pokúsili nahrať na dva posledné albumy, ale nikdy to nevyšlo. Nakoniec zostalo len toto staré demo, ktoré je vlastne istým spôsobom tak dokonalé, že ho kapela nikdy netromfla,“ vysvetľuje Peter Bálik.
Ako hovorí, nad kompiláciou „raritiek“ začal rozmýšľať už dávnejšie. K jej dokončeniu mu pomohli prázdne koronové dni.
„Podarilo sa mi zhromaždiť asi 30 pesničiek od albumu V dobrom aj zlom až po dnes. Miestami som žasol nad tým, aké blbosti sme ponahrávali, inokedy som si hovoril, že škoda, že sme to nespravili lepšie. Ale potom pri niektorých nahrávkach začali prichádzať momenty čírej radosti a vnútornej spokojnosti z vecí, ktoré vyzerali byť nadobro stratené, ale po prvom vypočuté bolo jasné, že v nich stále prúdi život,“ opisuje Bálik vznik nového albumu.
Že nejde o obyčajnú kompiláciu si kapela začala uvedomovať, keď sa zoznam nahrávok postupne zužoval a bližil sa do finále. Ukázalo sa, že výber odkrýva úplne nový príbeh Živých kvetov a ukazuje radostnejšiu tvár skupiny.
„Veselé a pozitívne pesničky nám nikdy moc nešli, skôr tie veselo-smutné. Ale Cesty, ktoré nevedú nikam sú dôkazom, že to nemusí byť tak,“ zhodujú sa Živé kvety. Veď už v koronovej piesni „Salutuj“ spievajú, že na obzore je nové slnko a treba sa nadýchnuť do lepších časov. Táto skladba nechýba ani na novom albume.
Alexander Čerevka (foto: archív Živé kvety)
