Bratislavská skupina Živé Kvety dokončila v poradí jedenásty štúdiový album Salto na rozlúčku. Tesne pred krstom v domovskom .klube pod lampou v Bratislave zverejnila video k piesni Idem si svojím tempom.
Žiaden z predchádzajúcich albumov Živé Kvety nenahrávali tak dlho ako Salto na rozlúčku. Gitarista Peter Bálik vysvetľuje, že za 25 rokov fungovania nadobudli hudobníci v štúdiu rutinu, ktorá vie byť zradná. Kapela je dokonale zohratá a natáčanie ide rýchlo, bez chýb. V prípade jedenásteho albumu to však dlho vyzeralo, že rutina zabíja dušu a energiu, ktorá je pre Živé Kvety taká dôležitá. Na dokončenie potrebovala zostava spojená legendárnym divadlom Stoka až tri pokusy.
„Prvýkrát sme vošli do štúdia už pred dvomi rokmi. Nahrali sme zopár nových pesničiek, medzi nimi aj cover Deža Ursinyho Ranné správy. Mysleli sme si, že ešte vymyslíme dve tri veci a máme hotovo. Lenže, mýlili sme sa. Za veľa to nestálo,” hovorí gitarista Peter Bálik.
Druhý pokus prišiel o pol roka na farme v Zemianskych Sadoch.
„Nahrávali sme v starej sýpke. Bol koniec minulého leta, po dvore behali psy a sliepky. Boli to krásne dni, všetko išlo ako po masle, odchádzali sme s deviatimi pesničkami, prírodným zvukom a dedinským albumom, ale neskôr sme zistili, že ani to nestačí,” pokračuje Bálik.
A keď to nejde po starých vyšliapaných chodníkoch, niekedy je potrebné rutinu narušiť. Výraznou mierou k tomu prispela dvojica kamarátov a producentov Robert Pospiš a Martin Sillay, ktorí Živé Kvety na jar tohto roku prichýlili vo svojom štúdiu Real Music House.
„Hovorí sa, že každý náš album má nejakú „porodní bábu“ a v tomto prípade to boli oni. Už dlhšie sme na Slovensku nestretli ľudí, ktorí majú na hudbu názor ako oni a rozumejú, čo všetko obnáša slovo pieseň. Bolo to skutočné. Mám pocit, že sme konečne našli pre naše pesničky ten správny domov,“ hovorí jeden z dvojice skladateľov a podobný názor zdieľa speváčka Lucia Piussi:
„Tento album je pre mňa farebný a rôznorodý ako zbierka poviedok. Každá pesnička má svoj vlastný svet aj vesmír, každá je úplne iný film. Pesničky sa rodili v čase, padali cez palubu, vracali sa namáhavo, mnohé neprežili. Ostali len tie, ktoré mali strašný dôvod prežiť. Tie, čo sa na našu bárku vyštverali niekedy aj proti našej vôli!“
Patrí medzi ne skladba Idem si svojím tempom. Pokojná “takmer balada”, dokonale vygradovaná navrstveným husľovým sólom Agnes Loveckej, sa dočkala aj videa pod vedením režisérky Sone Maletz, okrem iného tiež autorky dokumentárneho filmu o Mariánovi Vargovi.
Mimochodom, spomínané husle na Salte na rozlúčku počuť oproti minulým nahrávkam vo väčšej miere. Platí to aj o rôznych klávesových nástrojoch. Po dvadsiatich rokoch zaznie bendžo alebo ďalšie celkom nové zvuky (zvonkohra, ukulele, mandolína). Na albume účinkujú hostia Martin Burlas (gitara, syntetizátor), Přemysl „Chip“ Máčel (klarinet), Robert Pospiš (spev, syntetizátor) a Marián Džubák (gitara, spev).
Všetci sa objavia aj na pripravanom krste nahrávky 5. októbra v .klube pod lampou v Bratislave. Ďalšie dátumy koncertov, vrátane koncertov v Brne a Prahe, nájdete na webe kapely www.zivekvety.sk
Alexander Čerevka (foto: Facebook)
