Zulya And The Children Of The Underground - On Love and Science (Zulya, 2015)
Zaujímavé, dnes by už každému malo byť jasné, že sláva v oblasti hudby je do značnej miery závislá od propagandy a prispôsobovania sa masovému vkusu. Napriek tomu, pozornosti širokej verejnosti príliš často uniknú hudobníci, ktorí sú málo propagovaní, a práve mnohí z nich patria k najzaujímavejším. Každý z doterajších albumov málo známej pesničkárky Zulye bol hudobným pokladom. Tak je to i teraz s jej najnovším albumom On Love And Science.
Zulya Kamalova je taká nezvyčajná ako jej hudba a kariéra. Narodila sa v Sarapule, meste na brehu rieky Kama, ktoré je súčasťou Udmurtskej republiky Ruskej federácie. Vyrastala v Tatarstane. Hovorí sa, že Udmurtsko je hranicou medzi Európou a Áziou, medzi civilizáciou kresťanských Slovanov a turkických moslimov. Udmurti sú starý národ uralskej vetvy európskej rasy. Patria k najryšavejšej etnickej skupine s mierne mongolskými črtami a modrými očami. Ich jazyk patrí do ugrofínskej skupiny. Jeho písaná forma bola vytvorená na základe ruskej cyriliky. No v Udmurtsku žijú prevažne Rusi. Preto u jeho pôvodných obyvateľov občas počuť ruskú výslovnosť. Pôvodná kultúra Rusmi násilne christianizovaných Udmurtov bola prírodná, lesná, spirituálna. Pre strom mali dva výrazy – živý strom, mŕtvy strom. Slovo peniaze vyjadrovali pomenovaním „cena veveričky“. Najznámejším Udmurtom na svete je Kalašnikov. No niekomu to všetko možno bude evokovať lovca Dersu Uzalu z rovnomenného filmu režiséra Akira Kurosawu.
Zulya začala hrať hudbu, keď mala 9 rokov. Bola ovplyvnená ruskými a tatárskymi piesňami. Študovala hudbu a jazyky. V roku 1991 sa presťahovala do Austrálie. Tam nahrala svoj prvý oficiálny album Journey Of Voice / 1997.
Neskôr zaznamenala úspechy medzi hudobnými kritikmi – dvakrát bola ocenená cenou Australian World Music Awards, raz Australian Live Music Awards, dvakrát ARIA, raz National Film and Sound Archive Award. Polovicu života žila v Austrálii, preto ju mnohí pokladajú za Austrálčanku. No predovšetkým za speváčku mysliteľku. „Veľa čítam. Teraz napríklad Leonarda Shlaina. Zaujímajú ma ženy ako revolucionárka Alexandra Kollontai alebo antropologička Sarah Blaffer Hrdy“ – hovorí Zulya. Najviac ju inšpirovala speváčka Lhasa De Sela. „Momentálne počúvam Jacquesa Brela“.
Minulý rok v decembri jej vyšiel spolu so skupinou The Children Of The Underground nový, v poradí siedmy album On Love and Science – sci-fi rozprávka s textami v šiestich jazykoch. No Zulya pôsobí najpresvedčivejšie, keď spieva piesne v rodnom jazyku. Jej hudba vzdoruje jednoduchej kategorizácii. Obsahuje folk, folklór, je akustická, intímna, komorná, divadelná, kabaretná, kultivovaná, krásna, alternatívna, púta neobvyklou inštrumentáciou, prezentuje tradičné druhy hudby v nových perspektívach. Skrátka – nezávislá world music na najvyššej úrovni. Valčík talentu, jemnocitu, inteligencie, vzdelanosti. A to je niečo, čo je zriedkavo vidieť a počuť. Komu záleží na existencii dobrej hudby, ten si bude želať, aby to nebol valčík na rozlúčku. Zulya je bohyňa hudby. No nemá modly, ikony, kulty, nie je superstar, ale je úžasná umelkyňa, ktorá sa nás nesnaží oblafnúť pozlátkou.
Miroslav Potoček (foto: press)
